Zrodení z morskej peny. To bola odpoveď Averyniných rodičov, keď sa ich ako malá a príliš zvedavá pýtala ako sa na svet dostali ľudia a s nimi aj ona samotná. Bola len zozbieranou spenenou vodou, ľahšia ako pierko, krehkejšia ako Shu Hanský porcelán. Doma ju presne tak aj opatrovali, keďže bola vytúženou dcérou po dvoch starších bratoch; jej matka sa o ňu starala ako o princeznú. Nikdy nemali mnoho majetku ale matka ju aj tak ľúbila česať hodiny a obliekať do najlepších šiat, aké si mohli dovoliť. Teda až do chvíle, čo sa Avery nenaučila rozprávať a klásť odpor. Ružové šaty, čipka a dlhé mašle jej ako malej neboli nikdy dvakrát po chuti. Nemali ich ani jej bratia, tak prečo ich mala mať ona? Nerozumela tomu, že dievčatá sa obliekajú inak, že sa nemôžu správať ako chlapci. Jediné čo zaujímalo ju bolo, že pre drahé šaty si musela dávať pozor a nemohla sa hrať so svojimi staršími bratmi tak, ako by chcela.

Zatiaľ čo Atticus a Casteel vypomáhali otcovi s rybolovom a zvyšok času sa hrali v okolitých vodách, Avery bola držaná doma a vyučovaná vlastnou matkou. Základy písania a čítania ju naučili doma, keďže jej matka toto všetko zvládala. Dokonca ju naučili aj počítať, síce sa to nikdy nepovažovalo za niečo, čo by mladá slečna potrebovala vedieť. Zvyšok času, keď ju mama neučila, snažila sa ju presvedčiť, že vyšívanie s ňou je oveľa väčšia zábava, ako pomáhanie otcovi s uväzovaním uzlov a pletením sietí. Prípadne, že práve vyšívanie je vrcholom detskej zábavy a mala by mu dať prednosť pred hraním sa s bratmi na brehoch prístavu. Spoza okien ich kamenného mestského domu sledovala so závisťou v očiach, ako sa jej dvaja bratia spoločne hrajú bez nej. Keď si na to spomenie teraz, nemôže im to nijak vyčítať. Kto by sa chcel hrať s malým ufňukaným dievčaťom? Atticus rozhodne nie. Vždy sa od nej držal ďalej, akoby mala nebezpečnú nákazu a on ju od nej mohol chytiť. Postupom rokov si Avery však uvedomila, že to bolo len preto, že dokonca ani ako deti si tí dvaja nemali čo povedať.

Našťastie, medzi ňou a Casteelom bol rozdiel len jeden rok a mal k nej oveľa bližšie než ich najstarší brat. Keď nebol Cas s Atticom, bol s Avery. V ňom napokon spoznala svojho prvého priateľa.

Netrvalo dlho a ich matka opäť otehotnela. Hlúpych deväť mesiacov si Avery s nádejou myslela, že bude mať konečne sestru. Najmladšie dieťa Caldwellovcov malo byť dievča, s ktorým by sa mohla hrávať tak, ako to videla roky u Attica s Casom. Osud jej však nedoprial a zo sestry sa vykľul brat – Dain. Vzpurná malá Avery sa však nenechala odradiť ďalším bratom. Prv si z neho urobila hračkársku bábiku. Keď povyrastala, začala mame pomáhať a starať sa oňho, keď ona práve nemohla. Nič zložité, čo by nezvládli jej starší bratia. Ako sa ale zdalo, ona bola podľa všetkých dobrá len na ženskú robotu a tak to zostalo na ňu. Nikto ju k rybolovu nepustil. Všetky jej vedomosti o mori a oceáne, o tom ako viazať uzly alebo o tom ako upliesť sieť vedela len od Casteela, ktorý ju z času na čas niečo drobné priučil.

Neubehlo veľa rokov a otec si do ich domu doviedol svojho otca, jej starého otca - Felixa. Najprv z toho Avery nebola práve nadšená. Ďalší chlap, ktorý ju bude podceňovať len kvôli tomu že je dievča a bude musieť počúvať hlúpe reči o tom, ako ženy patria do kuchyne a ich povinnosťou je starať sa o rodinu. Starý otec však nebol taký ako si Avery dovtedy myslela. Jeho dobrodružná povaha súznila s tou jej. Ako mladej jej netrvalo tak dlho pustiť si niekoho k telu ako jej to trvá teraz, preto prišla pomerne rýchlo na to, že starý otec bude viac podobný jej, než svojmu vlastnému synovi. Stále trávila viac a viac času s Felixom, než s vypomáhaním vlastnej mame v domácnosti. Bol to práve starý otec, ktorý ju naučil všetkému čo teraz o lodiach a námorníctve vie. Rybárstvo nebola jediná vec, čo sa predávala z pokolenia na pokolenie.  

Ako starla, so starým otcom si bola oveľa bližšia než s vlastnou matkou či otcom, dokonca ani jej priateľstvo s Casom nebolo také pevné ako priateľstvo, ktoré si vybudovala s Felixom. Občas sa v nej zrodil pocit, že aj práve on dáva radšej prednosť svojej nebojácnej vnučke pred vlastným synom, ktorý mal neutíchajúci strach o pomaly chradnúceho starca. Felix sa to snažil zakryť ale každým dňom ho choroba zmáhala viac a viac. Aspoň že medzi časom, kým ho stihla choroba úplne polapiť, naučil Avery ako strieľať z pištole, poučil ju o ľudskej náture, chamtivosti a prefíkanosti. Rozprával jej príbehy zo svojej mladosti, ktoré boli plné dobrodružstva, akoby to ani nebol jeho život, len vymyslené rozprávky na dobrú noc. Ukázal jej aj to, ako sa plachtí a naviguje na otvorenom mori. Po tom všetkom, jedného dňa, akoby naplnil svoje poslanie, opustil ríšu živých a vydal sa spokojne na druhý svet. Avery tak prvý krát prišla o niekoho, kto jej bol drahým. Zistila, že spolu so starým otcom odišiel aj kúsok jej ľudskosti a zatvrdla svoje srdce, v domnienke, že práve to jej pomôže prekonať bolesť, ktorú cítila zo straty.  

Predpokladala, že ak si ku sebe niekoho opäť takto nepustí, jeho strata ju potom nebude tak veľmi bolieť. V tejto myšlienke pretrváva aj doteraz, len s drobnou výnimkou. Nebola jediná, kto o niekoho prišiel. Smútkom trpela celá rodina, práve to jej do života prinavrátilo Casteela.

Sprvoti sa na more utiekala v samote. Robila spoločnosť sebe samej a presne tak jej to aj vyhovovalo. O jej tajných výletoch, kedy dni strávila na lodi pri pobrežiach nikto nevedel. Sama netušila, čo si jej rodina myslela, prečo sa vytráca v skorých ranných hodinách a vracia sa so západom Slnka. Možno boli natoľko pohrúžení do vlastného smútku, že si jej absenciu ani nevšimli, možno si len povedali, že jej prospeje pobyt preč z domu, medzi svojimi priateľmi. Pravda však bola, že nevedela čo si myslia, ani sa ich nepýtala. Bolo jej to jedno, hlavné bolo, že ju nikto nezastavil a neobmedzil. A možno to bolo práve tým, že krátko po smrti jej starého otca sa Atticus rozhodol odcestovať na Kerch a siahnuť po lepšom živote, než bol život rybára. Každému bolo jedno, kde Avery je, záležalo len na tom, že sa na večeru vráti, že ich neopustí ako dvaja členovia rodiny pred ňou.

Dobre, úplne každému to jedno nebolo. Casteel sa o svoju mladšiu sestru zaujímal stále a netrvalo mu dlho, kým zistil, že sa vykráda sama v starej plachetnici na more. Prv ju zvozil zo sveta, za jej nerozvážnosť - Rodičia už predsa prišli o jedno dieťa, nemusia prísť aj o druhé. Síce neprišli v podstate o žiadne dieťa, Avery Casove výčitky chápala. Nemusela sa dlho obraňovať a už vonkoncom ho nemusela dlho presviedčať aby sa k nej pridal. Neplánovala so svojím plachtením skončiť a ak mal o ňu obavy, ponúkla mu miesto na palube, aby sa toľko neobával. Bude ju mať pod dozorom a dokonca aj jej samotnej začínala samota liezť krkom. Nikoho iného by však v tomto čase ešte nezniesla. Cas bol výnimka, ktorú vždy rada urobila.  Jeho spoločnosť sa napokon stala chcenou a vítanou. Horšie sa cítila bez neho ako s ním. Netrvalo dlho a na lodi sa stali zohranou dvojicou.

Prv ju nechcel pustiť ďalej ako bolo vyhradené územie prístavov. Z jedného móla na druhé pozdĺž pobrežia posúvali loď na dôkaz, že Cas je schopný udržať vietor v napnutých plachtách a Avery je schopná navigovať a riadiť loď. Keď si boli istý, že nikde nestroskotajú a nezostanú trčať ani na otvorenom mori, rozhodli sa preskúmať hlbšie vody. Každý deň postupovali ďalej a ďalej, aj malý úspech bol úspech. Po mesiacoch snaženia sa a zdokonaľovania, prijali na palubu menšiu posádku, ktorá im pomáhala s uväzovaním lán a údržbou lode. Nemohli si zatiaľ dovoliť poriadnu posádku. Ani jeden nemal peňazí nazvyš, všetko čo mali, čo Cas zarobil u otca a Avery naškrabala výpomocou v prístave si odkladali, aby si mohli kúpiť väčšiu a lepšiu plachetnicu. Posádka však bola potrebná ak chceli uskutočniť plavbu naprieč Pravým morom. Či to bol nápad Aysea, ako ju Cas začal prezývať alebo nápad jeho samého je úplne nepodstatné. Obaja z toho boli tak nadšený, že vyčkať na ten správny deň sa zdalo priam nemožné.

Ak chceli vyplávať na tak dlhú plavbu, potrebovali väčšiu posádku a rozhodne potrebovali kvalitnejšiu a spoľahlivejšiu plachetnicu. Otázkou však stále zostávalo, kde na takú loď zoberú peniaze. Mesiace mlčali a o svojom cieli nikomu nevraveli. Prvý človek, ktorý sa o ich snahe dozvedel bol Atticus, ktorý si pre seba budoval lepší život na Kerchu. Casteel sa domnieval, že o takomto čase ich brat už bude mať slušné zázemie a bude schopný im niečo málo požičať. Avery, ktorá bola plná pýchy nechcela pripustiť, že potrebujú pomoc ich najstaršieho brata. Priečil sa jej Casov nápad. S Atticom nikdy nevychádzala najlepšie, tí dvaja sa zvládli tolerovať a žiť pod jednou strechou ale nijak blízky si nikdy neboli. Dokonca si ani netrúfala dúfať, že by im Atticus bol ochotný na ich žiadosť podať pomocnú ruku a odobriť im pôžičku. Musela sa prerátať, určite je nejaká drobnosť ušla, keď im o pár týždňov prišiel list naspäť, v ktorom Atticus na Casovu žiadosť pristúpil. Ich vzťah bol vždy lepší. Bratia si boli blízky aj keď sa Atticus odsťahoval od rodiny a tak bratovi pomohol. Dlhšie Casteela upodozrievala, že práve jej meno v žiadosti vynechal len preto, aby Atticus nenamietal a nekládol si zbytočné ďalšie podmienky. Až keď novú loď kúpili jej Cas prezradil, že ich to nevyjde len tak za nič. K úrokom a splátke si Atticus ako pravý obchodník vyžiadal ich služby.

Plavba naprieč Pravým morom z Novej Zeme do Ravky musela počkať. Ich prvou skúškou bola cesta do Kerchu. Práve na tejto ceste sa z Avery a jej posádky stali piráti. Predpokladali, že plavba bude prebiehať v pokoji a bez akýchkoľvek zádrhov. Bez vycibrenej schopnosti predvídať každý možný krok a nástrahy budúcnosti, Avery nepredpokladala, že by ich loď mohol na otvorenom mori niekto prepadnúť. Niekde na pol cesty od Novej Zeme na ich plachetnicu zhodou náhod zaútočila iná loď. Ich plachetnica neplávala pod vlajkou žiadnej krajiny a tak tvorila ľahký cieľ. Minimálne to si lupiči mysleli.  Ešte nevedeli, že plachetnica nenesie náklad a vlastní ju nepoddajná mladá more plavkyňa, ktorá nebola ochotná vzdať sa svojho majetku bez boja.  Po prestrelke, ktorá sa nezaobišla bez zranení, Avery okúsila trpkú príchuť svedomia, ktoré ju noc čo noc budilo zo spánku. Bola to jej prvá vražda. Striebornou guľkou prestrelila hlavu piráta lode, ktorá ich prepadla. Práve jej neľútostný akt im zabezpečil okrem víťazstva aj nový úlovok, ktorý sa nachádzal na pirátskej lodi. Po tom čo pol posádky padla v boji a druhá polovica sa po demisii ich kapitána vzdala, preniesli poklady na Averyninu plachetnicu. Zvyšok posádky bývalého piráta, ktorí sa vzdali a nekládli Avery odpor sa k nej pridali. Tí ju začali volať Grim Jadar. Grim ako titul, ktorý na ňu prešiel z ich predošlého kapitána a Jadar podľa lodi, ktorá padla v boji.

Toto meno utíšilo jej svedomie a po zvyšok cesty sa ním nechala oslovovať. Keď loď zakotvila v Kerchu, opäť sa z nej stala Avery Caldwell. Tentoraz to však už nebolo mladé dievča, ktoré malo veľké sny a na očiach ružové okuliare. Bola to neľútostná pirátka s chladným srdcom a ostrým jazykom. Nešetrila nikoho, dokonca ani svojho najstaršieho brata. Nenechala sa ním vtlačiť do žiadneho nevýhodného obchodu, ktorým ich chcela zaviazať pod záštitou pôžičky, ktorú im na loď dal. Ona bola tou osobou, ktorá kládla podmienky. Casteel bol ten, ktorý ich len bratovi sprostredkoval. Spojka medzi dvomi svetmi aby zabezpečila pokoj a najvýhodnejšiu dohodu.

Napokon Avery pristúpila, že pomôže Atticovi s biznisom, koniec koncov veľa iných možností ani  nemala. Prevezie dodávku zo Shu Hanu do Kerchu ak im on odpustí úroky. Nepýtala sa čo za náklad majú previezť, nechcela sa zaujímať. Chcela si len odviesť robotu, zhrabnúť odmenu a eventuálne splatiť bratov dlh.

Po zakotvení v Bhez Ju strávili v Shu Hane ešte niekoľko dní. Atticus mal vyriešené všetky oficiálne papiere, jediné čo zostávalo vyriešiť bolo preloženie nákladu na loď a odplávanie naspäť do Kerchu. Nič komplikované, samozrejme, keby sa nejednalo o Shu Han.

Keď jeden zo strážcov zistil, že na palube sa nachádza búrnik, chceli práve jeho zatknúť a odviesť. Akoby už beztak doteraz nemali dosť komplikácií. Naštvaná Avery sa pri ochrane svojho najmilšieho brata dopustila ďalšieho zločinu. Pár výstrelov vyriešilo všetky jej problémy neuvedomujúc si, že práve toto riešenie jej privodí ešte väčšie problémy. Tie sa pred stratou brata akosi nezdali príliš vážne. Keď mala vystreliť ani nezaváhala. Presne tak ako ju to učil jej starý otec, ukončila život jedného strážnika za druhým. Náklad bol spolovice preložený, na preloženie druhej polovice nezostávalo čas ak Grim Jadar nechcel zostať uväznený a stíhaný v Shu Hane. Bolo oveľa znesiteľnejšie čeliť hnevu brata, ktorému spackala obchody než štátnikom cudzej krajiny.  

Ich návrat do Kerchu nebol tak žiarivý ako si mysleli že bude ešte v čase, keď z neho odchádzali. Zlé správy ich predchádzali a Atticus nebol zrovna z tých, ktorý by boli ochotní jednoducho odpustiť niekomu jeho zlyhanie. Obzvlášť, ak sa jednalo o jeho mladšiu sestru. Musela mu však jedno uznať, práve táto nekompromisnosť z neho robila nádejného obchodníka s dobrými vyhliadkami na úspech. Občas, keď sa nechala strhnúť závisťou, žiarlila na Attica a jeho schopnosti. Nezbožňovala svojho brata, no vzhliadala k nemu aj tak.

Na palube kopírovala to čo videla u najstaršieho brata – nekompromisnosť a chlad boli práve dve slová, ktoré mnohý používali na opis kapitána Jadara. Casteel však vedel, že ešte vždy sa za tým nechutným podliakom, ktorý sa z Avery stával, zostalo dievča poháňané dobrodružstvom a zvedavosťou, jeho mladšia sestrička. Stál jej verne po boku a držal nad ňou ochranné krídlo, každé krivé slovo, ktoré si Grim Jadar  mohol pripísať na účet vzal na seba. Keď bolo potreba niečo riešiť, nepustil Avery, vyriešil to v mene piráta, ktorého stvorila práve on. Každý si tak začal myslieť, že Jadar je okrem obávaného neľútostného kapitána ku všetkému ešte aj griša. Meno si v spoločnosti získalo rešpekt, kto ho poznal sa, obával sa jeho hnevu. Obom – Casovi aj Avery to vyhovovalo. Potrebovali si vybudovať reputáciu, ak chceli zarobiť peniaze na splatenie zvyšku dlhu, ktorý zostali visieť bratovi.

Ako to býva so všetkým, bohatstvo pribúdalo pomaly a obchodom sa vonkoncom nedarilo ukážkovo. Trvalo istý čas, kým si vybudovali túto neslávne slávnu reputáciu a kým si Avery samotná v spoločnosti vybudovala ako žena rešpekt. Opäť sa ocitala v mužskom svete, kde ženy nevítali práve s otvorenou náručou. Nebolo to jednoduché ale jej cieľavedomosť s ambíciami a najmä dlh, ktorý neprestajne dĺžila, jej nedovolili poľaviť. Potrebovala splatiť splátku a potrebovala sa postarať aj o rodinu. Nechcela matku s otcom nechať odkázaných na rybolov, keď práve ona s Casteelom im mohli dožičiť lepší život. Aj to boli tak trochu dlžní, keďže ich opustili a nechali ich samých iba s najmladším Dainom. Pobrali sa preč aj oni dvaja a nikdy sa nevrátili. Z času na čas im poslali to čo zarobili na obchode ale doma sa dlhý čas neukázali. Grim Jadar nepatril do malého kamenného domu v Novej Zemi, patril na rozbúrené moria a do salónov zámožných pánov, kde sa uzatvárali tie najlepšie obchody.

Plavili sa z Kerchu do Novej Zemi, z Novej Zemi do Západnej Ravky. Boli všade, kde prekvital obchod. Dokonca navštívili aj Fjerdu.

Práve v Djerholme prišli na to, ktorý obchod im vynáša najviac. Zúfalé griše utekajúce pred druskelle boli ochotné zaplatiť celým svojim majetkom len preto, aby sa dostali z Fjerdy na slobodný kontinent, ktorým bola Nová Zem či Južné kolónie. Otrokárom sa vyhýbali. Grim Jadar, známi aj ako búrnik sa zaviazal grišiam, že na jeho palube im nehrozí nebezpečenstvo. Samozrejme, pirát nepatril k tým šľachetným, ktorí by niečo urobili z dobroty vlastného srdca. Ochrana, ktorú ponúkal niečo stála a miesta na palube boli limitované. Cez Pravé more previezli len tie griše, ktoré ponúkli a dali najviac. Avery sa veľmi rýchle dovtípila, na aký lukratívny obchod narazila. Tento poznatok hneď uplatnila aj v iných krajinách. Z Ravky previezla každú grišu, ktorá sa nechcela pridať do Druhej armády. Shu Hanu sa Jadar stále vyhýbal ale k niektorým grišiam sa aj tam doniesol chýr a mnohé z nich boli dokonca ochotné prejsť cez hranice, aby sa dostali do prístavov Os Kerva, kde kotvila s jej plachetnicou.

Biznis začal prekvitať a z Avery sa stala vážená more plavkyňa a obchodníčka, ostrieľaná vo svete podnikania. Nikto nespochybňoval jej pôvod, mala dosť peňazí aby chudobu, z ktorej pochádzala prekryla šperkami a šatami. Iba občas svoje pirátske návyky nedokázala zamaskovať. Každý kto ju dlhšie sledoval musel zbystriť, že to nie je žiadna lady.

Po pár rokoch im z domova prišla korešpondencia. Prekvapivo im nepísal ani jeden z rodičov. List pochádzal od Daina, ktorý Avery s Casteelom žiadal o pomoc. Ich brat túžil rovnako ako oni pred rokmi odísť z domu a vymaniť sa spod spárov osudu. Dain nechcel byť rybár, dokonca nechcel byť ani členom posádky Jadarovej lode. Najmladší z Caldwellovcov túžil byť obchodík ako najstarší brat. Aby sa však mohol vybrať týmto smerom, potreboval vzdelanie. Od Avery a Casteela žiadal pôžičku. Chcel od nich peniaze, aby si mohol dovoliť univerzitu v Kerchu.

Nebolo to tak dávno, čo oni dvaja žiadali Attica o pôžičku sami. Veľmi dobre si Avery s Casteelom uvedomovali aké to je mať víziu a nemať financie. Nemohli Dainovi odoprieť jeho sen len preto, aby rodičov nenechali doma samých bez jediného dieťaťa. Rozhodli sa, že Dainovi pomôžu. Poskytli mu peniaze na štúdium pod podmienkou, že vážne bude navštevovať univerzitu a bude sa vyhýbať ketterdamským pokušeniam – hazardu a alkoholu. Zaplietli do toho dokonca aj Atticusa, ktorý mal na Daina v Kerchu dohliadať. Či svoj dozor vykonáva dôkladne alebo nie, Avery s Casteelom netušia, môžu sa len spoľahnúť na jeho skúpe slová v dopisoch. Dainovi nikdy nevenoval príliš rozsiahli priestor vo svojich listoch. Ak spolu komunikovali, bolo to prevažne o obchode a ak chceli skutočne vedieť čo je s Dainom, museli navštíviť Ketterdam osobne. Napokon, Avery s Casom nikdy neboli proti občasnej návšteve. Ketterdam je mesto ako stvorené pre pirátov. Napriek tomu sa aj tak Avery rozhodla, že ich novým domovom bude Západná Ravka. Faktom však zostáva, že ich skutočným domovom je Pravé more a paluba plachetnice menom Volnovoy grabitel'.